Rovnováha medzi potrebami dieťaťa a potrebami matky je šiestym – posledným nástrojom vzťahovej výchovy.
V predošlých príspevkoch som pripomínala, že vzťahová výchova je súbor nástrojov a je len a len na vás, ktorý z nich si vyberiete. Či jeden, či viac, či všetky.
No tento nástroj je zo všetkých najdôležitejší. Ak nepoužívate tento jeden nástroj, všetky ostatné sú vám zbytočné.
Často sa stretávam s mamami, ktoré by pre svoje dieťa ulovili aj jednorožca prdiaceho dúhu, len aby dokázali svoju veľkosť materstva. Dojčia dlhodobo, čo je super, no už na úkor vlastného zdravia. „Lebo dieťa treba dojčiť až do samoodstavenia. Ja to vydržím“.
Videla som aj mamičku, ktorá s dieťaťom na rukách neustále hopsala. Ale nebolo to také to bežné hopsanie na upokojenie dieťaťa, bol to riadny kardio tréning. A mama ako prútik, schudla viac ako mala pred tehotenstvom, dieťa stále na rukách a len takto hopsať. Nešťastní z nej rodičia, nešťastný z nej manžel. „Ja preň spravím všetko, na mne nezáleží, ja to vydržím“. To boli jej slová. Mama nevyspatá, doslova už vycicaná, strhaná. A viete čo spravilo dieťa, keď som ju chytila, aby som zastavila to hopasnie? Nič, bolo pokojné.
Mamy medzi sebou súťažia o pomyslený titul „naj kontaktnej mamy“. Nosiť, dojčiť, spať spoločne, vnímať potreby dieťaťa... To všetko je krásne a žiadúce, no nie keď sa to už ženie do extrémov. To už nie je vzťahová výchova. Je to túžba po pozornosti okolia. Zastieranie svojich komplexov a krívd.
Raz dávno sa mi zapáčil výrok Sáry Saudkovej v nejakej TV relácii – spomenula zákon mamy medvedice. Mama medvedica sa najskôr musí postarať sama o seba, až potom o medvieďatá. V prvom rade musí získať potravu pre seba, aby mala dosť síl postarať sa o medvieďatá. Lebo ak mama medvedica zomrie (od hladu, od vyčerpania...), medvieďatá sú odsúdené na smrť tiež, lebo sa nebude mať o ne kto postarať.
Aj mnou tento výrok zatriasol. Tiež som do vtedy dala na prvé miesto dieťa, potom muža, potom domácnosť, prácu, poradenstvo, tri kopy hnoja a až potom niekde na konci som bola ja.
Pochopila som, že pre dieťa nie je prínosné, aby ho matka dojčila až do nástupu do školy, spalo v rodičovskej posteli až do maturity, bolo nosené v nosiči ešte aj do predškoly... (preháňam), ak je mama už unavená, nevyspatá, chátra na tele aj na duši, z čoho je nervózna. Dieťa vycíti aj potláčanú nervozitu. Darmo sa môžete tváriť, že je všetko v poriadku, dieťa je radar – vycíti aj to, čo sa snažíte v sebe hlboko potlačiť. A také dieťa sa necíti bezpečne. Je tiež nervózne a svoj postoj demonštruje nepokojom, plačom... A začína kolotoč.
Patríte k tým mamám, ktorým nie je príjemné, aby dieťa bolo na prsníku stále, aj medzi dojčeniami a používalo prsník ako nástroj na upokojenie? Tak si vymedzte svoje medze – prsník len ako zdroj potravy, upokojenie inak. Nosenému dieťaťu veľakrát stačí mať len hlavičku opretú o maminu hruď. Cíti jej teplo, vôňu, počuje dôverne známy zvuk tlkotu srdca. To mu stačí, nie každé potrebuje mať pri tom v ústach ešte aj prsník.
Vyčerpáva vás dlhodobé dojčenie? Ide to už na úkor vášho zdravia? Potrebujete začať liečbu, ktorá je nezlučiteľná s dojčením? Tak dojčenie ukončite. Urobte to ale veľmi citlivo a postupne, aby ste neublížili svojmu telu, ani dieťaťu. Väčšie dieťa pochopí, keď sa s ním budete rozprávať a vysvetlíte mu všetky dôvody, prečo je potrebné sa s mliečkom už rozlúčiť.
V takejto situácii som sa ocitla pred 3. rokom prvého syna. Potrebovala som začať liečbu imunity. Moje telo bolo už veľmi vyčerpané. Bojovala som so svojim svedomím, obzvlášť už z pozície poradkyne dojčenia. Vyčítala som si, že ukončím dojčenie ja, nenechám to na jeho samoodstavenie. 3 ročné dieťa!!!
Dojčenie je len do vtedy prínosné, kým to vyhovuje nie len dieťaťu, ale aj MATKE!!!
Strádate vy aj vaše dieťa z nekonečného nočného dojčenia? Ak ide už o staršie dieťa (cca 1,5 roka), je treba zamyslieť sa nad príčinami nočného bude. Už to nie je o jedle. Možno vám pomôže moja skúsenosť opísaná v príspevku Dojčenie a nekonečné nočné budenie: https://drobcekovia.sk/blog/3-Dojcenie-a-nekonecne-nocne-budenie
Cítite sa na materskej odrezaná od sveta? Potrebujete už sebarealizáciu? Tak začnite. Pre dieťa bude prínosnejšie byť doma s pracujúcou mamou, ako s deprimovanou. Aj ja som začala podnikať popri materskej. Najstarší syn mal vtedy 2,5 roka. Menší dvaja už poznajú len pracujúcu mamu na materskej. No aj tak sme si vedeli spoločné 3 roky užiť naplno.
Alebo si vyhraďte niekoľko dní v týždni, kedy si pôjdete zacvičiť, či zabehať. V niektorých prípadoch sa to dá aj s dieťaťom. Ak sa obávate začať cvičiť počas dojčenia, prečítajte si príspevok na túto tému tu: https://drobcekovia.sk/blog/5-Dojcenie-a-cvicenie
Pozrime sa do minulosti – kedysi mamy nemohli byť na materskej a venovať sa iba dieťaťu. Po pôrode boli 6 týždňov oddelené od zvyšku rodiny, venovalo sa jej dostatok pozornosti, ona len oddychovala a venovala sa novorodencovi (v tých lepších prípadoch). No potom dieťa šup do plahotky a na chrbát, alebo sa oň staral iný člen rodiny – starí rodičia, starší súrodenci... a mama šla na pole, dojiť kravy, točiť sa okolo gazdovstva.
V dnešnej dobe to tiež ide od extrémov, no opačných – mama je doma, stará sa výsostne o dieťa a o domácnosť sa v krajných prípadoch stará pomocnica v domácnosti. A muž má dve práce aby stíhal platiť úvery, chod domácnosti, bežné výdavky, zabezpečovať financovanie neustále nových modelov nosičov, či drahých kočíkov... Takýto vzor odovzdávajú svojim deťom.
Nosíte svoje dieťa a je už na vás ťažké? Nosenie je prínosné, no najdôležitejšie je prvé mesiace života dieťatka. V neskoršom veku si vzájomnú blízkosť môžete nahrádzať pravidelným túlením a nosič vymeniť za kočík. Kočík nie je hanba. Ak ste v nejakej nosiacej skupine čítali výrok typu: „bola som v Ikea, bolo tam XY kočíkov a len jeden nosič – môj!“, tak z nej rýchlo odíďte. Toto už nie je o nosení ako nástroji vzťahovej výchovy!
Ste už s manželom nevyspatí, lebo dieťa celú noc rozdáva kopance, lakťačky, hlavičky na všetky časti rodičovského tela? Aj dieťa potrebuje väčší priestor. Ten svoj. Pripravte mu jeho vlastnú posteľ, ak je to možné v jeho vlastnej izbičke. Ukážte mu, že toto je jeho priestor a keď bude pripravené, kedykoľvek tam môže ísť. A na začiatok mu umožnite kedykoľvek návrat do vašej manželskej postele. Nepotrvá dlho a dieťa sa samo presťahuje. Po čase ustúpia aj nočné návštevy. Ako rodičia nesmiete zabúdať aj na to, že ste manželia. A každý zdravý manželský pár potrebuje priestor aj pre seba a intimitu. V opačnom prípade sa potom niet čo čudovať, keď si muž bude hľadať tento priestor u niekoho iného...
Šťastné dieťa je iba so šťastnou, zdravou, oddýchnutou a hlavne najedenou mamou. To si zapamätajte a začnite myslieť v prvom rade na seba. Len tak si môžete nalepiť titul KONTAKTNÁ MAMA. A s takou mamou je šťastná celá rodina.
Autor: Andrea Lackovičová, www.drobcekovia.sk
Páčil sa Vám tento článok? Môžete ho zdieľať na FB tu a dať tak o ňom vedieť svojim priateľom. Pomohli Vám informácie obsiahnuté v článku? Budeme radi, keď nám dáte o tom vedieť do komentára pod článok. Páči sa Vám naša filozofia? Budeme radi, keď sa stanete našim fanúšikom, alebo nás odporučíte aj svojim známym. Ďakujeme :-)
