Ďalším nástrojom vzťahovej výchovy je
Dojčenie
„Dojčíš? Nie? Ty nie si kontaktná mama?“
Ako som už spomínala, vzťahová výchova pozostáva zo 6 nástrojov. A je len na nás, ktoré z nich si vyberieme. Či všetky, či tie, ktoré nám a nášmu dieťaťu vyhovujú.
Preto posudzovať mamu či je dostatočne „kontaktná“ podľa toho či dojčí alebo nie, je neadekvátne. Sú mamy, ktorým sa dojčenie nevydarilo. Sú mamy, ktoré dojčiť z objektívnych príčin nemôžu. Sú mamy, ktoré sa rozhodli nedojčiť. Sú mamy, ktoré sa rozhodli dojčiť. Sú mamy, ktoré dojčia a po čase (6 mesiacov, rok...) sa samé rozhodnú ukončiť dojčenie. Sú mamy, ktoré sa rozhodli dojčiť až do samoodstavenia.
Ako sa ktorá rozhodne je len a len na nej. Nikto nemá najmenšie právo posudzovať kvalitu mamy a jej „kontaktnosť“ podľa dojčenia.
Pred rokmi, keď som zápasila s problémom nekonečného nočného budenia pri strednom synovi, som zvažovala ukončenie dojčenia vo veku 1-2 rokov. No bojovala som. Bojovala som sama so sebou. Prvého syna som dojčila 3 roky a tohto odstavím o rok skôr? Som predsa poradkyňa dojčenia (v tom čase aj členka o. z. združujúceho poradkyne) musím ísť príkladom. A musím sa držať protokolov. Podľa tých má dieťa na dojčenie nárok. Nárok aj na úkor matky. Matka, ktorá chce pre svoje pohodlie ukončiť dojčenie je „sebecká“, lebo dieťa by sa chcelo dojčiť čo najdlhšie... Tak isto matka, ktorá sa rozhodla ukončiť dojčenie kvôli nutnosti začatia liečby, je údajne „sebecká“. Zástanci takýchto extrémnych názorov však zabúdajú na jeden z najdôležitejších nástrojov vzťahovej výchovy, ktorým je rovnováha. Tomu sa budem venovať v ďalších príspevkoch.
Môj boj dojčiť/nedojčiť trval rok. Nekonečné nočné budenie (na ktoré má vraj dieťa nárok) nechalo následky aj na synovi aj na mne. Problém sme však vyriešili – zabudla som na protokoly, pomohla mi kniha od Jiřiny Prekopovej. Písala som o tom v článku Dojčenie a nekonečné nočné budenie. Dojčenie som zachránila a syna kojila do jeho samoodstavenia vo veku 3,5 roka.
Tak dojčíte či nedojčíte?
Odpovedzte protiotázkou: „A ty doma denne varíš, či kupuješ hotové jedlo?“
Čo koho do toho. Bez ohľadu na to, či sa Vám to podarilo, alebo nie, či ste sa rozhodli dojčiť, alebo nedojčiť vôbec, je to len a len vaša vec, nikto nemá právo vás za vaše rozhodnutie súdiť. Pre vaše dieťa ste tá najlepšia mama. Len vás si vybralo.
P. S.: Fotiek, na ktorých dojčím, mám málo. Pri dojčení som sa venovala dieťaťu, nepokladala som za dôležité to dokumentovať ;-)
Autor: Andrea Lackovičová, www.drobcekovia.sk,
Páčil sa Vám tento článok? Môžete ho zdieľať na sociálnych sieťach a dať tak o ňom vedieť svojim priateľom. Pomohli Vám informácie obsiahnuté v článku? Budeme radi, keď nám dáte o tom vedieť do komentára pod článok na instagrame @mama3synov. Páči sa Vám naša filozofia? Budeme radi, keď sa stanete našim sledovateľom, alebo nás odporučíte aj svojim známym. Ďakujeme