Nosenie je ďalší z nástrojov vzťahovej výchovy, starý ako ľudstvo samo. Za posledné desaťročia sa na nosenie zabudlo, pamätá si na to len generácia starých mám. No za posledných cca 7 rokov nastal boom znovuobjavenia výhod nosenia.
Nosenie dieťaťa na hrudi je prirodzeným pokračovaním väzby medzi matkou a dieťaťom, ako to bolo počas prenatálneho života. Tento raz si vďaka noseniu môžu spoločné puto naviazať aj oteckovia.
Nosenie ako nástroj vzťahovej výchovy by určite nemal chýbať vo vašom výbere. Nosením dieťaťu dáte veľmi veľa a nikdy tým nič nepokazíte. Dieťa tým „nenaučíte na ruky“, ani ho nosením nerozmaznáte. Nosené dieťa vám po naplnení tejto dôležitej potreby dá jasne najavo, že už stačilo, chce už vlastný priestor.
Dĺžka nosenia závisí od potrieb dieťaťa. Sú 3 ročné deti, ktoré sa ešte radi nechajú odniesť a sú 2 ročné deti, ktoré sú schopné prejsť aj 3 km okruh do kopca, pričom nosič nachystaný mame okolo pása budú tvrdohlavo odmietať.
Nosenie pomáha pri správnom rozvoji bedrových kĺbov – tu pozor na správny výber vhodného nosiča! Nosič by mal byť certifikovaný medzinárodným inštitútom IHDI ako vhodný pre zdravý vývoj bedrových kĺbov bábätiek.
Dieťa sa má nosiť tvárou k telu rodiča, aby malo možnosť ukryť sa pred vplyvmi okolia. Nosenie dieťaťa tvárou dopredu nie je ani fyziologické, ani pre stimuly dieťaťa vhodné. Deti nosené tvárou dopredu sa nedokážu ukryť pred nepríjemnými pohľadmi cudzích ľudí, či obrovským množstvom podnetov z okolia, ktoré ešte nedokážu spracovať. Rodičia takto nosených detí potom večer bojujú s neutíchajúcim plačom dieťaťa, ktoré sa svojim urputným plačom snaží len spracovať všetko, čo počas dňa zažilo. Dieťa nosené tvárou k rodičovi má dostatok možností sledovať aj dianie okolo, no zároveň má možnosť aby si samo vytvorilo priestor, v ktorom bude chránené pred okolím.
Nosenie je o pute medzi rodičom a dieťaťom. Predháňanie sa v tom, kto má aký nosič, či kto ako intenzívne nosí, či používa len nosič alebo aj kočík už nie je o nosení ako vzťahovej výchove, ale o posadnutosti „módnym trendom“... Na sociálnych sieťach existuje mnoho skupín o nosení, no ja osobne som po 2 týždňoch z nich „zdupkala“. Nosenie sa zvrhlo na posadnutosť, kedy vo výbave už nestačila jedna šatka, jeden nosič, jeden ring-sling. Bolo treba mať ich čo najviac. A pravidelne sa chváliť tzv. „komínmi“ (naukladanými šatkami a nosičmi na sebe do tvaru komína). Kto mal vyšší, bol „in“. Mať z viacerých druhov nosičov (šatka, bezuzlová, fyziologický nosič) len po jednom bolo „out“. Ďalej komentáre typu „bola som dnes v Ikea, bolo tam XY kočíkov, ale iba jeden nosič – môj!“ boli na míle vzdialené od princípu nosenia dieťaťa. A o tzv. striptízoch ani nehovorím – neľakajte sa, s erotikou to nemá nič spoločné. Išlo o postupné pridávanie fotiek od fotky kuriéra z okna, cez zatvorený balík, otvorený balík, vybalený obsah z balíka, rozbalený obsah z obalu, nainštalovaný obsah. Tvorením takýchto príspevkov strávila mamička množstvo času, ktorý by mohla venovať dieťaťu. Toto už nie je vzťahová výchova, toto už je spomínaná posadnutosť a túžba, byť najviac „trendy“.
Som dieťa, ktoré stará mama príležitostne ešte nosila. V plahotke, na chrbte. Plahotka bola štvorcová plachta z režného ľanového plátna, s povrazmi zapletených do vrkočov v každom rohu. Plahotka sa používala na nosenie sena na chrbte a príležitostne slúžila aj na tento účel. Keď bolo práce na poli, pri kosení, pri chystaní dreva, každá ruka bola nápomocná. Mama malého dieťaťa si nemohla dovoliť ostať doma, alebo ísť len tak na prechádzku pokecať s kamarátkami, na kávičku, na (často zbytočné) nákupy. Dieťa sa teda zavinulo do plahotky a žena pracovala s dieťaťom na chrbte. Ak si mama potrebovala oddýchnuť, plahotka sa zavesila na konár ako kolíska (dnes tomu hovoríme hacka) a dieťa sa do nej uložilo na spánok. Aj takto som strávila svoje bábätkovské časy.
Nosenie na čas upadlo do zabudnutia, no vždy bola nejaká „divožienka“, ktorá aj v čase výlučného kočíkovania uviazala na seba dieťa. Pred 16,5 rokmi, keď som nosila svojho prvého syna v babyvaku (v tom čase jediná finančne dostupná forma fyziologického nosenia), bola som div divúci. Pamätám sa, ako sa vtedy pri mne pristavila jedna babička so slovami „jéj, zasa sa to vracia“. Pred 9 rokmi, keď sa nám narodil druhý syn, som stále bola rarita. Nosila som ho už v elastickej šatke v kombinácii s tkanou. Komentáre okolia typu „videla si tú ženskú? Mala decko napchaté za tričkom!“, alebo „chúďa malé, ako je tam zviazané, určite mu to je nepohodlné“ boli bežnou súčasťou nášho života. 5 rokov dozadu sa už nosenie dostalo do povedomia, nastal „boom“, kedy bola rarita skôr mama s kočíkom. No v tom čase som už cítila únavu vekom a na presun dieťaťa som stále častejšie používala kočík. Obzvlášť, ak mi zaspalo v autosedačke, bolo mi pohodlnejšie a srdcu milšie preložiť ju celú na podvozok kočíka, ako budiť dieťa prekladaním do šatky. No prišli komentáre typu „káže o nosení a dieťa vozí v kočíku“...
Ak chcete nosenie dieťaťa brať ako jeden z nástrojov vzťahovej výchovy, robte to zo srdca a z vlastného presvedčenia. Nerobte to pre to, že je to teraz módny trend. Nerobte to pre to, aby ste zapôsobili na svoje okolie. Noste toľko, koľko vládzete. Nehanbite sa vytiahnuť aj kočík, keď to bude treba. Nehľaďte na okolie čo si o vás myslí.
A ako si vybrať správny nosič? Na to musíte prísť sami, skúšať, čo vám bude vyhovovať. Vyskúšajte v obchode viacej druhov nosičov, prípadne si požičajte.
Keby som vám doporučila konkrétnu značku, mohlo by to vyznieť ako presadzovanie tej, ktorú distribuujeme. No k danej značke som sa dopracovala rovnako, ako k ostatným produktom, ktoré distribuujeme – najskôr som ich vyskúšala na sebe a svojich deťoch, až potom som sa rozhodla pre veľkoobchodnú spoluprácu. Vyskúšala som veľa značiek a druhov nosičov, kým som objavila značku Love Radius, ktorej som ostala verná až po tretieho syna. A vystačila som si s jedným kusom z každého druhu (šatka, ring-sling, nosič), nepotrebovala som komíny najnovších farieb a limitiek.
Ak ste z časti príspevku vycítili kritiku na dnešnú dobu nosičskú, vycítili ste to správne. Nosenie sa v posledných rokoch zvrtlo do módneho hitu, predbiehania sa v tom, kto bude mať čo najtrendovejší nosič, či šatku. A o tom ale vzťahová výchova nie je. Vzťahová výchova je láskyplnom pute medzi rodičom a dieťaťom.
A opäť pripomínam – vzťahová výchova je súbor nástrojov, z ktorých si vy môžete vybrať ten, ktorý vám bude najviac vyhovovať. Či si vyberiete jeden, či všetky, je len na vás. Dôležité je, aby ste to robili z vlastného presvedčenia a srdcom.
Máte otázky? Neváhajte ma kontaktovať :-)
Autor: Andrea Lackovičová, www.drobcekovia.sk,
Páčil sa Vám tento článok? Môžete ho zdieľať na sociálnych sieťach a dať tak o ňom vedieť svojim priateľom. Pomohli Vám informácie obsiahnuté v článku? Budeme radi, keď nám dáte o tom vedieť do komentára pod článok na instagrame @mama3synov. Páči sa Vám naša filozofia? Budeme radi, keď sa stanete našim sledovateľom, alebo nás odporučíte aj svojim známym. Ďakujeme
