Teraz budem písať o probléme, ktorý pozná nejedna mamička, ktorým sme si prešli aj my a o tom, ako sme sa s ním popasovali.
To že sa bábätko budí na dojčenie aj v noci, je úplne normálne. Normálne je aj to, keď bábätko prespí väčšiu časť noci bez nutnosti dojčenia (och ako závidím mamičkám, ktoré to poznajú). Ak bábätko prespí celú noc, alebo väčšiu časť noci, nebuďte ho na kojenie, znamená to, že sa cez deň napapalo dostatočne. Vám by sa tiež nepáčilo, keby Vás niekto v noci budil aby ste si dali napríklad taký segedínček, lebo má pocit (ale múdre knihy tak píšu), že by ste mali mať hlad...
Iné to už je, keď sa dieťa budí pričasto a hlavne ak ide už o väčšie dieťa.
Náš druhorodený spal celú noc asi len raz. Ako bábätko. Väčšinu sa budil tak 2-3x. Spával v postieľke natesno vedľa mojej postele. Darmo som si ho chcela v noci nechať pri sebe – akonáhle sa nakojil šťuchal do mňa do vtedy, kým som ho nepreložila späť do jeho postieľky. Keď mal rok a 15 dní, vyšiel mu prvý zúbok. Potom išli zúbky jeden za druhým. Vtedy sa to všetko pokazilo a dieťa sa zrazu budilo aj 10x za noc. A vždy sa po nakojení dožadoval naspäť svojej postieľky. Zanedlho na to som si zlomila ruku a milého synčeka (chcel-nechcel) som donútila spať medzi nami v posteli. Bola to nutnosť, inak by som sa nedokázala v noci oňho postarať a bolo nemysliteľné, aby manžel vstávajúci ráno do práce mi ho 10x podával z postieľky a dával naspäť. Obzvlášť, keď patrí do kategórie tatov, ktorým môže dieťa vrieskať priamo do ucha a nezobudia sa. Dúfala som, že keď bude medzi nami, bude aj lepšie spať.
No časté nočné budenie pokračovalo ďalej. Ak sa zobudil tak do 10x za noc, pokladala som to za super noc. Ak toho bolo viac, bola to zlá noc. Pomerovo to bolo asi 3:2.
Tento stav trval už rok a hoci si človek zvykne na všeličo, spánková deprivácia mi dávala riadne zabrať (a to som sa prvý rok chválila tým, ako mi tento raz pôrod doma dal neskutočne veľa energie a síl, z ktorých som čerpala veeeľmi dlho).
Ako poradkyňa som každej mamičke tvrdila, že dieťa má dôvod na to, aby sa v noci budilo častejšie. Akurát, že tento stav býva dočasný – v situáciách keď je dieťa choré, je normálne že sa kojí veľmi často, lebo v MM dostáva prirodzené látky utlmujúce bolesť - taký „paralenček“, alebo stavy, keď sa prerezávajú zúbky. Dokonca aj na jednej poradenskej stránke je písané, že dieťaťu treba v častom nočnom kojení vyhovieť, lebo mu to pomáha znovu zaspať a tento stav nebude trvať naveky a opäť argument, že dieťa má dôvod na časté budenie.
Zúbky sa u nás postupne predrali (nie ešte všetky, no veľakrát sme ani nevedeli ako) a ja som stále nevedela prísť na synov dôvod takého pričastého nočného budenia. Tento stav trval rok - noc čo noc bez výnimky. Bol to príliš dlhý čas na to, aby som sa spánkovou depriváciou dostala na dno svojich síl a začala som uvažovať nad ukončením dojčenia. Zároveň som však v hlave riešila dilemu, že nie som dosť dobrá matka, keď chcem ukončiť kojenie mladšieho o rok skôr ak som kojila staršieho, obzvlášť, keď nemám na to iné vážne zdravotné dôvody. Dokonca som na jednom fóre bola nepriamo označená inou poradkyňou za sebca...
Časté nočné budenie a kojenie síce prebiehalo tak, že synovi stačilo dať po zamrnčaní prsník, trochu si cucol, odvalil sa nabok a spal ďalej bez ďalšieho uspávania, no malo negatívny dopad nie len na mňa, ale aj na syna. Ráno sa budil nervózny a nervózny býval aj počas dňa. Z doteraz pokojného utešeného dieťaťa, sa stala nervózna a uplakaná kôpka. Pripisovala som to všetko obdobiu prvého vzdoru. Okrem toho prestal prospievať - podľa pediatrických tabuliek mal nízku váhu a dĺžku na svoj vek.
Bola som už skutočne zúfalá a vyčerpaná, rozhodnutá ukončiť dojčenie vtedy už 2 ročného syna, keď sa ku mne dostala kniha od Jiřiny Prekopovej – Děti jsou hosté, kteří hledají cestu. Postupne som sa prelúskala ku kapitole Noci s dítětem. V nej sa písalo presne o našom probléme (išlo ale o 1,5 ročné dievčatko a písalo sa tam o fľaši nie o dojčení, ale pointa je rovnaká). Dr. Prekopová tam o. i. uvádza, že dieťa v takom veku už potrebuje spať celú noc a nepotrebuje v noci fľašu (v našom prípade prsník). V opačnom prípade už ide o závislosť. Keďže si náš syn v noci vždy len trošku pocuckal – maximálne 2-3 glgy, usúdila som, že dojčenie skutočne nie je od hladu.
Dr. Prekopová radí ako na to – nechať dieťa spať medzi sebou v posteli (takto sme fungovali už rok), pretože prítomnosť rodiča/čov je preň dôležité, potrebuje ešte teplo rodinného „hniezda“. Na pokojnu spánok mu musí stačiť iba prítomnosť matky. Ak sa v noci zobudí a bude sa dožadovať fľaše (v našom prípade prsníka) – treba odmietnuť a hoci dieťa bude plakať, dožadovať sa svojho, treba ho zovrieť v náruči, aby cítilo lásku a istotu mamy, aby sa necítilo odmietnuté a snažiť sa ho upokojiť hladkaním, čičíkaním, spievaním... len neustúpiť.
Prvá noc bola doslova ako absťák (aj autorka to tak prirovnala). Druhá noc mala byť najkritickejšia - vtedy dieťa po prvej noci skúša, či stav nedojčenia z predošlej noci stále platí. Aj bola. Absťáky ešte silnejšie. Tretiu noc už malo nastať zlepšovanie. U nás absťáky ešte o dosť dlhšie. Ale neustúpila som. Zlyhaním/ustúpením by som dala dieťaťu najavo svoju nestabilitu. Dieťa ale musí mať oporu v rodičovi, cítiť z neho istotu, aby mu mohlo za každých okolností dôverovať. Musím ale priznať, že miesto prsníka som mu ponúkala fľašu s čistou vodou. V tom čase sa totiž veľmi oteplilo, aj vzduch bol suchý a ja sama som mala potrebu sa v noci napiť. Ak sa mi nechcelo kvôli tomu vstať z postele, odpila som si zo synovej fľaše 😉. Ak bol smädný, skutočne sa riadne napil. Ak nebol, povedal mi, že nechce. Keď sa v noci dožadoval prsníka, povedala som mu, že „didi“ spia a budú až ráno. Akonáhle bolo ráno svetlo, dala som mu prvý raz prsník. Do úplného zobudenia (vstával okolo 8,30) si zvykol pýtať prsník ešte tak 2-3 razy. To som mu už prsník neodmietla a kojila som ho kedykoľvek počas dňa, ako si žiadal. Bol čas pred letným slnovratom a verila som, že po slnovrate kedy sa budú noci predlžovať, sa postupne zbavíme aj toho skorého ranného dojčenia 😉.
Ako to vyzeralo u nás po asi mesiaci praktizovania tejto metódy? Syn si ešte občas spomenul na to, že bol v noci kojený a dožaduje sa „mňam-mňam“. Po vysvetlení, že „didi“ spia a bude až ráno sa odvalí na bok a spí ďalej. Občas bol smädný a napil sa vody. Z 10 (a viac) nočných budení boli už len 3-4. Dieťa ráno začalo vstávať usmiate a aj počas dňa bol oveľa pokojnejší, čo hneď zaregistrovalo aj okolie. Začal viacej piť vody, jesť, takže konečne začal opäť priberať a rásť. Vo veku 2 rokov vážil iba 10 kg a neral len 82 cm – podľa pediatrických tabuliek hlboko pod priemerom. Lekárka ma zvozila za to, že som to nechala zájsť tak ďaleko argumentmi o tom, že dieťa potrebuje veľa spať, lebo v spánku rastie a pod...
Náš syn potreboval toto ťažké obdobie skutočne ešte dospať – stala sa, že spal aj do 9,30 a cez obed bez problémov prespal aj 2-4 hodiny. Večer zaspával podľa toho, ako sme ho cez deň unavili. A mne sa konečne začalo v noci aj snívať. Pred tým sa mi stávalo, že som medzi jednotlivými kojeniami nestihla ani zaspať. Takže aj ja som opäť začala byť veselá a usmiata mama.
Ak sa rozhodnete ísť týmto smerom, dopredu Vás upozorňujem na niekoľko vecí, ktorých by ste sa mali vyvarovať:
- v žiadnom prípade nepostupujte tak, že dieťa necháte na niekoľko nocí niekomu inému, aby necítilo Vás, Vašu vôňu, vôňu mlieka a pod. Dieťa potrebuje práve Vás. Ak pri ňom v období odvykacej kúry nebudete, stratí vo Vás dôveru. Lebo vy ste teraz stredobod jeho vesmíru a len Vy musíte byť teraz pri ňom v dobrom aj v zlom
- začnite pred víkendom, kedy ostatní členovia rodiny nemusia ísť na druhý deň do práce či do školy. Ak bývate v byte, kde sú okolo Vás susedia, upozornite ich na sitáciu, že pár nasledujúcich nocí bude u Vás strašný plač, aby nevolali rovno sociálku 😉
- ak už začnete a máte zažehnané prvé kojenie, vytrvajte až do rána, neustupujte. Neustupujte ani nasledujúce dni. Dieťa by to bralo ako zlyhanie z Vašej strany a naštrbí sa tak jeho dôvera vo vás
- začnite s touto metódou iba v prípade, že je vaše dieťa zdravé
- počas dňa sa mu intenzívne venujte ako sa len dá a prsník mu ponúkajte kedykoľvek si zažiada. Tak bude cítiť, že ho stále veľmi ľúbite, že nie je odvrhnuté a nebude si myslieť, že už prichádza nedobrovoľné odstavovanie...
V žiadnom prípade netvrdím, že rady na vyššie uvedenej stránke týkajúce sa častého nočného kojenia boli nesprávne. No ku každému dieťaťu treba pristupovať individuálne. Aj k matke. Kým niekto môže takúto spánkovú depriváciu znášať bez problémov, u iného to môže mať veľmi negatívne dôsledky. Za nás - každý deň ľutujem, že som časté nočné dudenie nechala zájsť tak ďaleko. Ublížila som tým svojmu synovi: z pokojného bábätka sa stalo nervózne dojča. Prestal fyzicky prosperovať. A aj keď sa stav po úprave nočného spánku zlepšil, v správaní a fyzickom prosperovaní to aj tak zanechalo dôsledky...
Nosenie, dojčenie, spanie v spoločnej posteli... To všetko je časť nástrojov vzťahovej výchovy, ktoré ale treba udržiavať v rovnováhe. Rovnováha je tiež z ďalším nástrojom vzťahovej výchovy a práve na tento nástroj v poslednej dobe rodičia zabúdajú. Rovnováha spočíva v tom - robiť veci tak, aby to aj dieťaťu aj rodičovi vyhovovalo. Akonáhle to jednému z účastníkov nevyhovuje, je do toho nútený, už vzťahová výchova stráca zmysel. Príklad: spanie v spoločnej posteli. Každé dieťa skôr či neskôr dá najavo, že chce svoj vlastný priestor, svoju vlastnú postieľku. Ak mu je jeho potreba odopretá a je donútené spať aj naďalej v rodičovskej posteli (lebo je to predsta o vzťahovej výchove a byť "kontaktným" rodičom je tera "in"), má to dôsledok na kvalitu spánku dieťaťa, jeho správanie a v neposlednom rade aj na vzťah rodičov. Preto robte všetko s mierou, robte tak, ako to cítite, vnímajte pri tom aj skutočné potreby svojho dieťaťa. Nerobte veci len pre to, že je niečo "in", že vzťahová výchova sa už skloňuje na každom rodičovskom kroku a každý chce byť "kontaktný" rodič... Dojčite svoje dieťa tak dlho, pokiaľ to vyhovuje nie len jemu, ale aj vám. Darmo budete dávať svojmu dieťaťu to najdôležitejšie po nutričnej stránke - MM, kým mu nebudete schopná dať plnohodnotne to, čo najviac potrebuje - veselú, oddýchnutú a hlavne zdravú mamu. Noste svoje dieťa tak dlho, kým samo bude chcieť. Nenúťte ho do nosiča či do šatky v čase, kedy už samo chce objavovať okolie a chodiť pešo a to len pre to, že nosenie je "in". Že kamarátky ešte nosia. Že mesto je plné nosiacich rodičov, že sa chcete pochváliť novým nosičom... Myslite predovšetkým na asi najdôležitejší nástroj vzťahovej výchovy - spomínanú rovnováhu. Bez neho všetky ostatné prestanú dávať zmysel.
Uvedenú knihu vrelo doporučujem prečítať celú, je tam veľa skvelých rád. Nájdete ju v našej predajni, ale aj v internetovom obchode tu: https://drobcekovia.sk/detail/1180-Kniha-Deti-jsou-hoste-kteri-hledaji-cestu
V prípade otázok ma neváhajte kontaktovať, rada Vám poradím.
Príjemné dojčenie ❤️
Autor: Andrea Lackovičová, www.drobcekovia.sk
Páčil sa Vám tento článok? Môžete ho zdieľať na FB tu: https://www.facebook.com/drobcekovia.sk/photos/a.536462193051279/769713443059485/?type=3&theater a dať tak o ňom vedieť svojim priateľom. Pomohli Vám informácie obsiahnuté v článku? Budeme radi, keď nám dáte o tom vedieť do komentára pod článok. Páči sa Vám naša filozofia? Budeme radi, keď sa stanete našim fanúšikom, alebo nás odporučíte aj svojim známym. Ďakujeme 😀
