Štvrtý lunárny mesiac (13. – 16. týždeň, 85 - 112 deň)
Prehupla som sa do štvrtého mesiaca dúfajúc, že si už konečne môžem začať užívať pravdepodobne moje posledné tehotenstvo plnými dúškami.
Na začiatku mesiaca som však začala špiniť. Rovnako ako keď mi vždy začínal cyklus. Bol pondelok večer a ďalší deň bol sviatok. Na poradňu som mala ísť až o týždeň. Čo spraviť? Ísť do nemocnice? A ako by mi pomohli? Spomenula som si na knihu, ktorú som už mala druhý krát prečítanú Hovory s porodní bábou, kde Ivana K. uvádzala niečo v tom zmysle, že keď sa dieťa rozhodne z nejakého dôvodu odísť, nič mu v tom nezabráni. Ani oddych, ani vyložené nohy, ani farmakologická liečba, proste odíde. Tak som to nechala na bábätku, čo sa bude diať. V tom čase som už dokázala rozoznať jemné pohyby rastúcej maternice od črevných pochodov (podľa gynekológa nemožné, zrejme sa to neuvádza v odborných textoch...). Snažila som sa sústrediť, či ucítim nejaké pohyby, rozprávala som sa s bábätkom. Nesnažila som sa ho presvedčiť, aby ostalo, nechávala som to na ňom a ďakovala som mu za každý spoločne prežitý deň. Dva dni som som žila v neistote, čo to špinenie znamená a verila, že je všetko v poriadku. Po sviatku som šla hneď na kontrolu o týždeň skôr ako som mala mať poradňu. „Empatická“ sestrička, ktorá má zmysel pre podávanie informácií (hlavne tých menej príjemných), po objasnení dôvodu, prečo som prišla o týždeň skôr na mňa zrúkla: „a čo ste nešli hneď do nemocnice?“. Snažila som sa to nejako zahovoriť, že je to len také slabulinké, chcem sa len ubezpečiť, či je všetko v poriadku a že nešlo o krvácanie, lebo som nechcela s ňou rozvíjať debatu, ktorá by nikam neviedla. Veď ja som len pacientka bez zdravotníckeho vzdelania... Vyšetrenie dopadlo v poriadku, srdiečko bilo ako zvon, dieťatko je v poriadku. Padol mi pomyslený kameň zo srdca a keby mal padnúť v skutočnosti, tak by zo štvrtého poschodia prepadol až na prízemie, taký bol veľký... Lekár mi to skvele vysvetlil: bola som v období, kedy by som za normálnych okolností mala svoj cyklus. Takže maternica sa prekrvovala a reagovala na to veľmi slabým špinením. Okrem toho vraj plodové obaly postupne začali zapĺňať celú dutinu maternice a tým vytláčať všetky „nečistoty“, ktoré tam ešte ostali... Tak znovu som o čosi múdrejšia. Tretie tehotenstvo a zasa si prežijem a naučím sa niečo nové 😉
Znovu som si začala užívať každý deň tehotenstva dúfajúc, že už bude len dobre. Ale prišla črevná viróza. Najprv si zobrala na mušku najmenšieho. Bolelo ho bruško, bol bledý ako stena, večer sa vyvracal, usmial sa na mňa, že už je dobre a išli sme spať. Preventívne sme si ho usídlili medzi seba v manželskej posteli a pod posteľou čakal lavór a uteráky na prípadné pokračovanie. V noci sa znovu vyvrátil, tentoraz to však neobvykle páchlo, až natoľko, že sme museli vyvetrať izbu. Celú noc som do neho liala po malých dúškoch tekutiny. Na druhý deň ho pár krát prehnalo a bolo dobre. O dva dni na to to prišlo na mňa s rovnakým postupom ako u mladšieho – 2x vracanie, ktoré ma tak vyčerpalo, že som nevládala stáť na nohách a bolelo ma celé telo. V noci som bola dehydrovaná a vyhladovaná, tak mi manžel na nočný stolík nachystal pohár kolového nápoja a banán. Z vody ma napínalo na vracanie. Kolový nápoj som pila zakaždým, keď som sa zobudila po malých dúškoch a odhryzla som si kúsok banánu. Ráno ma „už len“ pár krát prehnalo a bolo dobre. O dva dni na to to schytal s rovnakým scenárom starší syn. Na náš stôl sa znovu vrátila tá sladká kolová žbrnda, ktorú sme ako jedinú udržali prvé hodiny v žalúdkoch. Prvý kolový nápoj vlastne vymyslel lekárnik ako liek...
Dieťa moje nenarodené, ďakujem Ti, že si vydržalo všetky tieto moje zdravotné tortúry a si stále s nami. Užívam si každú chvíľu s Tebou.
Od začiatku tehotenstva ma trápi veľmi citlivá pokožka, hlavne na nohách a obzvlášť po holení. Prichádzali na mňa doslova až záchvaty svrbenia, kedy som si nohy aj 5 minút v kuse škrabala, kým to prešlo. Nepomáhalo nič. Natierala som sa rôznymi rastlinnými olejmi od kokosového cez mandľový až po neviem aký. Robila som si detoxikačné kúpele chodidiel. Do celotelového kúpeľa so pridávala morskú soľ, éterické oleje, zelený íl, sódu, no nič na svrbenie nezaberalo. Nikdy som nemala žiadne kožné problémy. Už som myslela, že sa prestanem holiť, však už je zima, sukne som vymenila za nohavice. Ale keď si usadím menšieho syna na kolená a zahlási mi „mami picháš, daj to dole“, tak už len kvôli dieťaťu musím siahnuť znovu a znovu po žiletke 😉. Nepomáha ani častejšia výmena náhradných hláv. Už som minula všetky zo zásobníka. Spomenula som si, že niekde by mal mať muž svoje, už dávno sa neholí, bradu mu iba zastrihávam mašinkou „na Onura“ (ako som jeho štýl pred rokmi nazvala). Má plný zásobník nepoužitých žiletiek. A svete čuduj sa, pánske žiletky pomohli a zrazu ma nesvrbia nohy. Čím to je, netuším. Ale hlavné je, že si menšieho môžem posadiť na kolená bez toho, že by to komentoval svojou detskou úprimnosťou 😀.
Občas dostávam kŕče do podbruška, zrejme je to tým, že sa postupne napínajú všetky svaly, väzy... Skvele mi pomáha tehotenský olej od Saloos (https://drobcekovia.sk/detail/627-Tehotensky-osetrujuci-olej-Saloos). Mám rovno dva – jeden doma a druhý si nosím v taške. Keď sa trochu preťažím hlavne pri občasnom naťahovaní sa so škatuľami, namažem si brucho olejom a je mi dobre.
Rastúce bruško mi už nedovoľuje spať na bruchu. Ukoristila som si späť svoj vankúš na dojčenie, ktorým sa pred spaním obložím. Keď si ho vytvarujem do tvaru hniezda okolo bruška, dá sa mi ešte ležať aj na bruchu. A môžem znovu trochu lepšie spať. Až na tie nekonečné nočné návštevy toalety. Už to začalo...
Musela som siahnuť aj po bezšvíkovej podprsenke na dojčenie (https://drobcekovia.sk/kategoria/185-Dojcenie). Nie, nejdem ešte kojiť, ale vďaka materiálu a zväčšovaciemu dielu sa skvele prispôsobujú rastúcemu telu. Siahla som aj po podpornom tehotenskom páse, čím som uľavila hlavne krížom. A samozrejme na mojom krku už visí a jemne cinká bola (https://drobcekovia.sk/kategoria/194-Boly). Ešte že vlastníme obchod, kde si to všetko môžem zadovážiť 😀.
Čaká ma vyšetrenie na hematológii kvôli „zlému“ krvnému obrazu. Mám v ruke gynekologickú kartu, tak môžem študovať a porovnávať. Zistila som, že pri predošlom tehotenstve som mala výsledky oveľa horšie ako teraz a v tom čase to vtedajší gynekológ bral ako tehotenskú normu. Ja som sa cítila skvele, tak nebolo čo riešiť. Teraz sa znovu cítim skvele, ale už je tu potreba všetko riešiť. Lebo sa nezmestím do tabuliek. Nejdem sa s nikým hádať, že tehotnú by nemali porovnávať so zdravým človekom, tu sú určité odchýlky prístupné, nemám predsa zdravotnícke vzdelanie... Železo som dávno využívala, tak som si týždeň pred vyšetrením nasadila cviklovú kúru. Kvôli tomu som kúpila aj odšťavovač. Deti si na čerstvé šťavy rýchlo zvykli a našťastie tak zabudli na kolový nápoj, ktorý si obľúbili po črevnej viróze. Hlavne ten menší. Im robím ovocné, sebe cviklové, miešané s mrkvou, zelerom, kúskom pomaranča... Štiav sa doslova obpíjam až natoľko, že mám červený moč. Na hematológii zrazu železo v krvi na pre lekárku uspokojivej hladine a velebili si, aké je to železo úžasné, že mi tak skvele pomohlo. Samozrejme v užívaní železa mám pokračovať snáď až do konca života a ďalej si ma evidujú a objednávajú na kontroly. Ponaučenie – pred každým odberom krvi pre kontrolu krvného obrazu sa treba riadne nadopovať železotvornými potravinami. Mohla som sa vyhnúť zbytočnému stresovaniu seba aj nenarodeného dieťatka chodením po vyšetreniach a čakaním v prepchatých nevetraných čakárňach...
Ku koncu mesiaca sa znovu cítim skvele, nabrala som stratené sily a užívam si každý deň s bábätkom pod srdcom. Prispôsobujem sa svojmu telu – keď si žiada oddych, tak si ľahnem a poobede si rada pospím. Večer zaspávam s menším a s ním aj ráno vstávam.
Cez deň sa konečne môžem venovať aj nášmu štvornohému prírastku, ktorého som posledné týždne zanedbávala. Naša Baša rastie ako z vody a do teraz som si to nestíhala užívať. Ešte má len 5 mesiacov, ale zrazu váži takmer 20 kg. K veterinárovi s ňou už musí ísť manžel, ja ju nedokážem vyložiť do auta. Laby má ako medveď a sily ako býk. Máme s ňou ale problém s vyprázdňovaním. Nevydrží noc bez pocikania a pokakania. Spáva v pelechu v garáži a aby sa netmolila po celej miestnosti, má vyhradené bezpečné miesto ohrádkou. Nehody musí čistiť tiež manžel, lebo ja by som k palete výlučkov pridala aj niečo z obsahu svojho žalúdka... Keď ju jedno ráno našiel manžel ako si svoje exkrementy rozpatlala po celej ohradenej ploche, nastal čas vysťahovať ju von. Kúpili sme búdu a umiestnili k terasovým dverám, aby na nás aj videla a necítila sa opustená. Ale rýchlo si našla spoločného nájomníka – prichýlila k sebe mačku Žofiu. Dovolí jej aj jesť zo svojej misky. Veľakrát sa najskôr naje mačka až potom pes. Vďaka BARF strave má naša mačka zrazu nádhernú hustú srsť. Voláme ju polárna mačka a podľa hustoty srsti usudzujeme, že bude asi tuhá zima 😉.
Študujem ďalšie a ďalšie knihy, tento raz som zasa doslova „zhltla“ knihy od M. Odenta Porod a budoucnost homo sapiens (https://drobcekovia.sk/detail/644-Kniha-Porod-a-budoucnost-Homo-sapiens) a Přirozené funkce orgasmů při milování, porodu a kojení (https://drobcekovia.sk/detail/643-Kniha-Prirozene-funkce-orgasmu-pri-milovani-porodu-a-kojeni). Tieto dve knihy sa mi do ruky dostali prvý raz. Skvelé knihy plné zaujímavých súvislostí. Veľmi veľa mi dali.
Štvrtý lunárny mesiac je úspešne za mnou a teším sa z krásneho „iného“ stavu 😊
***
Autor: Andrea Lackovičová, www.drobcekovia.sk,
Páčil sa Vám tento článok? Môžete ho zdieľať na FB tu https://www.facebook.com/drobcekovia.sk/photos/a.1096931150337711/1149554621742030/?type=3&theater a dať tak o ňom vedieť svojim priateľom. Pomohli Vám informácie obsiahnuté v článku? Budeme radi, keď nám dáte o tom vedieť do komentára pod článok. Páči sa Vám naša filozofia? Budeme radi, keď sa stanete našim fanúšikom, alebo nás odporučíte aj svojim známym. Ďakujeme 😊
