„Pomóóóc, prišla som o mlieko“.
Takto znie často zúfalý hlas mamičky v telefóne. S týmto problémom mi volajú najčastejšie mamičky s dieťaťom vo veku 1-2 mesiace. Ako prvé zístím, či je dodržaný správny postup a poloha pri dojčení – po zobudení najskôr prsník až potom prebaľovanie, dieťa otočené celým telíčkom k mame, dieťa prisaté až na dvorci, nie len na bradavke, dieťa vybraté zo zavinovačky (čím viac vrstiev medzi mamou a dieťaťom, tým viac prekážok k dokonalému prisatiu...). Z nasledujúcich otázok si spravím predstavu o situácii. Odpovede mamičiek bývajú rovnaké:
„Do teraz ste svoje dieťatko výlučne dojčili?“
„Áno.“
„Mali ste na začiatku prsia plné až tvrdé?“
„Áno.“
„Máte teraz pocit, že sú prsia mäkké oproti predošlému stavu? Máte pocit, že ostali z nich vechte?
„Áno.“
„Ako sa správa dieťatko na prsníku?“
Väčšinou je odpoveď aj to, že dieťa už „nepije“ 20 a viac minút ako pred tým, ale veľmi krátko a následne odmieta prsník.
V takom prípade pokračujem otázkami o počte pocikaných plienok (aspoň 5-6/24 hodín), o frekvencii, farbe a konzistencii stolice (horčicová farba, praženicová konzistencia, môže aj nemusí byť každý deň)...
Ďalšia otázka:
„Keď dieťa bolo na prsníku tých 20 a viac minút, zvyklo pri tom aj pospávať, nepilo v kuse 20 minút, že? Dojčenie vyzeralo asi takto: pár ťahov a prehltnutie, pár ťahov a prehltnutie..., prestávka, podriemkanie, zasa pár ťahov a prehltnutie..., prestávka a tak ďalej dookola?“
„Áno.“
„A teraz keď je tých pár minút (3 či viac) na prsníku, už papá nepretržite, štýlom čo stlačenie to prehltnutie?“
„Áno.“
Ešte posledná otázka:
„Keď si stlačíte po dojčení prsník, podarí sa vám vytlačiť čo i len jednu kvapku mlieka?“
„Áno“.
Výsledok: mlieka máte dostatok. Dôvod vášho pocitu je jednoduchý: po pôrode telo tvorí nadprodukciu mlieka, ktorá sa prejavuje tvrdými, naliatymi prsníkmi. Hoci sú mamičky spokojné, že mlieka majú dostatok, nie je to stav, aký by mal byť. Z tvrdých prsníkov sa dieťa šmýka, nedokáže poriadne uchopiť dvorec a z toho vzniká kolotoč iných problémov ako zničené prsia, problémy s prepĺňajúcimi sa prsníkmi, dieťa musí bojovať s príliš silným tokom mlieka...
Dĺžka dojčenia závisí od schopnosti dieťaťa učiť sa dojčiť. Je ešte malé a je normálne, že ho dojčenie unavuje. Preto dojčenie vyzerá ako som popisovala vyššie, dieťa zaspáva, treba mu pomáhať stláčaním prsníka, zmenou polohy či prsníkov. Takto dojčenie môže trvať 20 minút a viac, no neznamená to, že dieťa celý tento čas v skutočnosti aj saje, prehĺta.
V čase okolo mesiaca už dieťa ovláda správny systém satia. Keď má k dispozícii prsník ihneď po prebudení, dokáže sa veľmi rýchlo a veľmi efektívne najesť. Potom samotné kojenie vyzerá skutočne „čo stlačenie to prehltnutie“, až počuť ako dieťa hltavo prehĺta, už nemá prestávky na oddýchnutie, či podriemkanie si, ale tých pár minút skutočne efektívne saje a prehĺta. Po takomto nasýtení automaticky potrebuje prestávku, čiže pustí prsník. Ak je opätovne tlačené k prsníku a mama nevidí odmietanie, začne byť dieťa nervózne a mamičky si túto nervozitu mylne vysvetľujú ako odmietanie prsníka z nedostatku mlieka. No stačí spraviť dieťaťu prestávku na odgrgnutie a v brušku sa zrazu uvoľní trochu miesto na pokračovanie.
Počas kojenia sa dáva do pohybu tráviaci trakt – keď ide jedlo dnu, prebytky musia ísť von. Takže dieťa svojou nervozitou môže dať najavo aj potrebu vyprázdniť sa. Mamičky praktizujúce bezplienkovú komunikačnú metódu toto správanie už poznajú a automaticky dávajú dieťa nad špeciálny nočník (prípadne rovno nad umývadlo ako ja) a umožnia dieťaťu vyprázdniť sa. Ak plienkujete, je čas spraviť dieťaťu prestávku a prebaliť ho. Po tom môžete dieťaťu znovu ponúknuť prsník (ten istý, alebo druhý) a nechať na ňom, či sa ešte bude chcieť napiť, alebo sa už len „ududká“ k spánku. Deti totiž veľmi radi zaspávajú na prsníku. Preto mamičkám radím, aby si ľahli s dieťaťom do postele a keď zaspí, aby ho pokojne odpojili z prsníka a už nevyrušovali odgrgávaním, či prekladaním do postieľky. Uložením dieťaťa na bok a podložením napríklad vankúšom na dojčenie zabezpečíte polohu bezpečnú pre dieťa – v prípade potreby prebytky vygrcne von.
Ak dieťa pri odgrgávaní rovno vygrcne časť mlieka znamená to, že sa najedlo až „nad čiarku“. Pozor – nemýliť si odgrcnutie z prejedenia s tráviacimi problémami (výlučne dojčené dieťa nevracia z virózy), prípadne s refluxom (ten ale diagnostikuje lekár pri častom a veľmi objemnom vracaní).
A ešte k stavu prsníkov – ak sa dieťa naučilo takto krásne sať, tvorba mlieka sa vyregulovala na jeho potreby. Mlieka sa prestalo tvoriť nadbytok, prsníky preto zmäkli a nastal konečne ten správny stav ako má byť. Po predošlých tvrdých prsníkoch môžete mať subjektívny pocit „prázdnych vechťov“. No na mäkký prsník sa dieťa dokonale prisáva, nemusí bojovať s príliš silným tokom mlieka a dokáže sa pohodlne a rýchlo najesť. Nevieme odmerať, koľko mlieka dieťa vypilo, to vie len ono samé. Verte, že v brušku má svoju vlastnú mierku a vie, kedy už má dosť.
!Pamätajte: ZDRAVÉ dieťa má veľmi silný pud sebazáchovy. Nenechá sa dobrovoľne vyhladovať na smrť. Pokiaľ mu je zabezpečený prístup k prsníku na požiadanie, vždy sa naje presne toľko, koľko potrebuje!
Dieťa si vie samo vyregulovať tvorbu mlieka podľa vlastných potrieb. Často to ani nezbadáte. Niekedy však príde obdobie tzv. rastových špurtov, kedy dieťa doslova zo dňa na deň potrebuje viac mlieka. Stačí len jeden deň dieťa prikladať častejšie na prsník ako bolo zvyčajne a už v priebehu toho jedného dňa pocítite, že ste začali tvoriť viac mlieka.
O mlieko nemôžete prísť zo dňa na deň! Úplné zastavenie laktácie je dlhodobejší proces. Od odstavenia dieťaťa môže prejsť aj niekoľko mesiacov, kým sa laktácia úplne zastaví. Počas tohto obdobia sa dá laktácia kedykoľvek opäť zvýšiť.
Najideálnejšie je, keď vidím, ako sa dieťa správa na prsníku. No aj po takejto telefonickej konzultácii väčšinou dostávam telefonáty o tom, že to skutočne tak bolo, že sa mamička vďaka tomu upokojila a dieťa je pokojné tiež.
Všetko Vám to píšem nie len z 13 ročnej praxe poradkyne dojčenia, ale aj z vlastnej skúsenosti dojčenia 3 synov. Mám odkojených spolu 10 rokov života. A verte, za ten čas som si prešla rôznymi situáciami, o ktorých sa mnohým ani nesníva. Napríklad nezmyselný zákaz kojenia 1 dňového novorodenca, ktorého vraj moje mlieko „zabíja“! Následný neopodstatnené odstavenie na dlhých 11 dní, počas ktorých som si musela znížiť laktáciu aby som zmiernila následky vzniknutého zápalu prsníka. Po tých zbytočných 11 dňoch som dostala „povolenie“ opäť dojčiť dieťa, ktoré do vtedy bolo kŕmené buď nazálnou sondou, alebo následne fľaškou. A svete čuduj sa, dieťa za ten čas nezabudlo čo má robiť a moje telo po prvých stimuloch opäť začalo zvyšovať laktáciu. O neopodstatnenosti zákazu dojčenia svedčí aj argumentácia lekárky – na Slovensku uznávanej odborníčky na materské mlieko, s ktorými som bohužiaľ v nemenovanej nemocnici nepochodila. Ale to je iný príbeh. No so šťastným koncom – syna som kojila do jeho samoodstavenia vo veku cca 3,5 roka.
***
Autor: Andrea Lackovičová, www.drobcekovia.sk,
Páčil sa Vám tento článok? Môžete ho zdieľať na sociálnych sieťach a dať tak o ňom vedieť svojim priateľom. Pomohli Vám informácie obsiahnuté v článku? Budeme radi, keď nám dáte o tom vedieť do komentára pod článok na instagrame @mama3synov. Páči sa Vám naša filozofia? Budeme radi, keď sa stanete našim sledovateľom, alebo nás odporučíte aj svojim známym. Ďakujeme
