Prvý lunárny mesiac (1. – 4. týždeň; 1-28 deň)
September 2015
Prvý mesiac tehotenstva je taký zaujímavý. Väčšina žien ešte netuší, alebo si nie je ešte istá, či už/alebo že už je tehotná. Počuli ste niekoho povedať „som v prvom mesiaci tehontenstva“?
Jedny z nás dúfajú, že už sú tehotné, druhé dúfajú, že ešte nebudú tehotné. Čakáme na koniec cyklu aby sme sa dozvedeli, ako na tom sme. Pre niektoré je to zasa síce nečakané, ale príjemné prekvapenie. Sú vraj aj ženy, ktoré už na druhý deň po oplodnení vedia, že sú tehotné (nemám tým na mysli ženy, ktoré sú po umelom oplodnení, ale ženy, ktoré počali prirodzene). Či je to vsugerovaný pocit, alebo ozajstný neviem. Nikdy som nič také nezažila. Hoci všetky moje tri deti boli plánované a dlho očakávané. A to som si myslela, že viem dosť citlivo vnímať svoje telo, vedela som dokonca aj presne kedy a ktorý vaječník ovuluje...
Nepoznám ani aké to je otehotnieť na prvý raz. Na každého syna sme čakali zhruba rok. Každý mesiac som sa prihovárala prázdnemu brušku v nádeji, že už sa prihováram malej dušičke. Tehotenský test sa pre mňa časom stal symbolom neúspechu. Vždy, keď som si myslela, že už to konečne vyšlo, test sa mi vysmial a ukázal mi opak. Aj keď mi cyklus už prekročil 42 dní a bola som si istá, že už musím byť tehotná a aj pocity môjho tela ma presviedčali, že tehotná som, zasa sa mi test vysmial do tváre tou svojou ohavnou jednou čiarkou a v ten deň aj začal nový cyklus. Zrejeme som si tie pocity len vsugerovala...
K prvému synovi nám dopomohla hormonálna podporná liečba. Vtedy som ešte slepo verila farmakológii a nerozumela som súvislostiam.
Pri druhom synovi to už bolo iné. Niečo sa vo mne prebudilo, odmietla som všetky farmakologické (p)odporné prostriedky (po prečítaní príbalovej informácie som sa čudovala, ako som mohla dopustiť užívať to pred prvým tehotenstvom a v prvé mesiace tehotenstva), začala som viac dôverovať svojmu telu a hlavne darom prírody v podobe byliniek, na ktoré som dávno zabudla. Každú menštruáciu som využila na očistu tela a vtedy som vo veľkom pila žihľavový čaj, ktorý čistí krv. Medzi tým som striedala alchemilku s myším chvostom (rebríčkom). Po druhej spomínanej bylinke sa mi zrazu cyklus zázračne upravil, čomu sa aj môj vtedajší gynekológ čudoval, lebo do vtedy na to jeho farma-prostriedky boli neúčinné... Vtedy som aj pochopila, že človek nesplodí dieťa, ak drží v sebe nejaký blok. Na toto poznanie ma priviedla kamarátka, ktorá mi raz povedala: „jeden z Vás nie je pripravený na druhé dieťa“... A mala pravdu. Pochopila som súvislosti a zistila som, že som to práve ja, kto nechcel pustiť ďalšiu dušičku k nám. Začala som na sebe pracovať, vyriešila som nevyriešené, začala som sa svedomito pripravovať na alternatívny spôsob pôrodu a zrazu sa stal zázrak. Dušička prišla. Znovu tomu predchádzali mesiace rozprávania sa s prázdnym bruškom, ale keď sa cyklus zasa začal predlžovať, stupňovala sa aj nádej, že už to konečne vyšlo. Po 42 dňoch som si už bola istá, že „som v tom“.
O tom, aké boli moje predchádzajúce tehotenstvá a pôrody som písala o. i. aj tu:
https://drobcekovia.sk/blog/8-Dva-porody-kazdy-inyA po tretí raz to bolo rovnaké ako v predošlom prípade – bylinky, čakanie, pochopenie súvislostí, odblokovanie seba samej... Tento raz som sa aj po 42 dňoch bála radovať, predsa len sa blížim k veku, kedy by si mohli začať hormóny so mňa robiť dobrý deň. Nechcela som ísť ku gynekológovi s nádejou a odchádzať so studenou sprchou v podobe verdiktu – hormonálna nerovnováha vzhľadom k veku alebo niečo podobné. Tak som po rokoch znovu kupovala tehotenský test. A stal sa zázrak, prvý raz v živote viem, aké to je objaviť na ňom tie nádherné dve čiarky.
Musím ale priznať, že prvý o mojom tehotenstve vedel náš druhorodený, ktorý bol v tom čase ešte kojený a doslova z kojenia na kojenie ma jednoducho odmietol. Ako vždy sa ku mne pritúlil, ja som mu už automaticky ponúkla prsník a on na mňa zrazu pozeral veľmi udivene, na čo mu to ponúkam, keď on to už nechce so slovami: „nechcem to, schovaj to“ a natiahol mi tričko späť. O pár dní sme sa ho len tak v rámci rozhovoru pýtali, či by chcel ešte bračeka alebo sestričku. Jeho odpoveď bola „áno“. A na otázku kedy? Odpovedal „teraz“. A na tretiu otázku ohľadne pohlavia raz povedal že to bude braček, o pár dní to zmenil na sestričku, ale potom to ustálil na bračeka... Nedalo mi to, skontrolovala som kalendár a spočítala, ako si na tom môj cyklus stojí. A malo to dieťa pravdu...
Prvý mesiac tehotenstva bol za mnou a ani som to necítila...
***
Autor: Andrea Lackovičová,
www.drobcekovia.sk,
Páčil sa Vám tento článok? Môžete ho zdieľať a dať tak o ňom vedieť svojim priateľom. Pomohli Vám informácie obsiahnuté v článku? Budeme radi, keď nám dáte o tom vedieť do komentára pod článok. Páči sa Vám naša filozofia? Budeme radi, keď sa stanete našim fanúšikom, alebo nás odporučíte aj svojim známym. Ďakujeme ?
Prvý lunárny mesiac (1. – 4. týždeň; 1-28 deň)
